Réžia: J. Havettová Filmová asociácia na pieseň českého kultového speváka Waldemara Matušku „To se nikdo nedoví...“

Réžia: J. Havettová Klasický kreslený film o odkaze talianskeho sochára, maliara a architekta Michelangela Buonarottiho, autora slávneho Dávida.

Réžia: J. Havettová Satira na zištné, malomeštiacke medziľudské vzťahy, ktoré ovplyvňujú nás všetkých.

Réžia: J. Havettová Úvaha o životnej potrebe prekonávať vlastné obmedzenia, ktorých si sami staviame.

Réžia: J. Havettová Príbeh o mužovi, ktorý sa snaží uniknúť pred dennými starosťami a problémami, na hudbu Deža Ursínyho.

Rozhovor s animátorkou Jaroslavou Havettovou

Program projekcií Bažant Kinematografu netvoria len celovečerné tituly. Súčasťou každého večera sú aj krátke animované predfilmy, tento rok diela prvej dámy animovaného filmu Jaroslavy Havettovej. Tá v súčasnosti žije v Českej republike a stále je filmársky aktívna.

Do projektu Bažant Kinematograf sú vybrané vaše filmy Pieseň, Socha, Pomóóóc!, Prečo máme radi sliepky a Údel. Všetky sú aj po rokoch stále aktuálne. Vnímate ich témy dnes aj vy ako naliehavé?
- Áno. Myslím si, že témy, ktoré som si vyberala, sú nadčasové, a preto aktuálne aj dnes. Neprekáža mi ich formálna nedokonalosť. V čase, keď sme nakrúcali Sochu, bola šanca  vidieť v kinách animované filmy špičkovej kvality poľskej, českej, juhoslovanskej  alebo maďarskej kinematografie. Bolo sa na čo pozerať a učiť sa, lebo sme toho o animácii veľa nevedeli. Pre mňa vždy ostane na prvom mieste myšlienka podaná s vtipom a humorom.  

Ako by ste vybrané filmy charakterizovali dnes po rokoch? A máte k niektorému z nich bližší vzťah ako k ostatným?
- Každý film bol výzva na cestu. Tá nikdy nebola rovná a priama. Ale ja som tú cestu mala rada, lebo nikdy nebola rovnaká. Stále prekvapovala. Keď som privrela nad problémom oči a riešila ho zjednodušením, netušila som, ako to budem aj po rokoch
ľutovať. Ale mám dva-tri filmy, ktoré mi rozochvejú žalúdok spokojnosťou.
Napríklad Socha, Marián Labuda a Peter Iljič Čajkovskij mi robia také potešenie. 
Ale sú aj také, na ktoré by som rada zabudla. A tie neprezrádzam.

Vo vašich filmoch hrá významnú úlohu hudba, či už ako formotvorný prvok alebo v podobe spolupráce s významnými autormi. Nakoľko je pre vás hudba dôležitá pri tvorbe filmov?
- Keď začnem pracovať na scenári, musím hudbu cítiť. Neviem spievať, nehrám na žiaden hudobný nástroj, ale na výber muzikantov mám nos. Pavol Hammel, Marián
Varga, Dežo Ursiny, Petr Hapka, Zdeněk Zdeněk. Všetci komponovali hudbu na obraz a trafili sa. Už to, že spoluprácu neodmietli, bola pre mňa česť.

Vaše diela patria k významným v kontexte česko-slovenského animovaného filmu. Sledujete v súčasnosti tvorbu mladých animátorov a ako ju vnímate?
- Musím sa priznať, že na sledovanie tvorby mladých slovenských, ale aj českých  autorov nemám veľa príležitostí. Bohužiaľ, bloky študentských filmov z umeleckých škôl, sú v televízii na programe až okolo 24 hodiny. Keď sa mi podarí mať oči otvorené, nemám na zaujímavé filmy šťastie. Ale to neznamená, že nie sú.